1.5.2014 Prichádza rozhodujúci deň pre našich chlapcov – starších žiakov, ktorí len v nedeľu 27.4. potvrdili definitívne postup na majstrovstvá Slovenska družtiev.
O 8 :00 Stolnotenisová hala na Čermeľskej 1 v Košiciach víta prvých finalistov v súťaži družstiev.
Po vylosovaní skupín a otvorení turnaja sa začínajú úvodné zápasy. Naši chlapci hrajú v skupine so Žiarom n/Hronom a Topoľčanmi. Druhú skupinu tvoria družstvá Nitry, Vranova nad Topľou, Čadce a Majcichova.
Na úvodný zápas nastupujeme proti Žiaru nad Hronom v zostave Jakub Zelinka, René Reho a Števko Nemeth. Jakub nedal šancu Repáňovi 3:0, Renko po úvodnom prehratom sete už zmietol zo stola (všetky sety na 4) Filusa a vyhral 3:1. V treťom zápase sa črtalo prekvapenie, keď náš vekom ešte najmladší žiak Števko Németh vyhrával 2:1 nakoniec po tuhom boji prehral so cťou 2:3. Na rozhodujúci zápas nastúpil Jakub proti Filusovi a nedal mu šancu 3:0.
V druhom zápase už ide o víťazstvo v skupine ( máme len 3 člennú skupinu), nastupujeme proti Topľčanom.
V úvodnom zápase Jakub porazí Bučka 3:0, Renko nestačí na Mikuša 1:3, Matúško Zelinka prehráva s Petrlíkom 0:3. Opäť úraduje neomylná ľavačka Jakuba Zelinku, poráža Mikuša 3:0 a pridáva sa aj René víťazstvom nad Bučkom 3:0. Vyhrávame skupinu a čakáme na súpera v semifinále. V našej skupine Topoľčany porážajú Žiar nad Hronom 3:0 a sú druhým účastníkom semifinále.
Mediztým sa v druhej skupine predpokladajú tuhé boje o druhé postupové miesto medzi Čadcou a Vranovom nad Toľou. Dano Oráč z Vranova a spol nepripustili drámu a vyhrávajú 3:0. ŠOG Nitra ako najväčší favorit finálového turnaja víťazí v skupine bez väčších problémov, keď vyhrávajú s Čadcou 3:1, Majcichovom 3:0, a Vranovom 3:0.
Po dobrom obede a relaxe na futbalovom ihrisku nastupujeme na semifinále proti Vranovu nad Topľou. Jakub zdoláva Samuela Feča 3:1, v druhom zápase René jednoznačne poráža Slovenskú 2 ku Oráča 3:0. Števko Németh podľa predpokladu nestačí na Mušáka a prehráva 0:3, Jakub však nepripustil drámu v zápase a poráža Oráča, trochu nás však naťahuje nakoľko prvé dva sety prehráva, v 4. odvracia mečbal, nakoniec v piatom sete už je za stolom len jeden hráč a to náš, vyhráva 11:3, celý zápas 3:2 a víťazstvom 3:1 ideme do finále.
Druhé semifinále bolo jednoznačné, Nitra poráža Topoľčany 3:0 .
V zápase o 3. miesto nastupujú proti sebe porazení semifinalisti Vranov a a Topoľčany, kde druhý zástupca Východoslovenského regiónu víťazí 3:1 a získava bronzové medaily.
Na finále však nastupujeme my proti Nitre. Tá je na turnaji v najsilnejšej zostave v 16 
tke majú 4 hráčov (1, 5, 11, 16) kým našim chlapcom patrí 3. a 8. priečka. K prvému zápasu nastupuje Jakub a Vlačušku poráža jednoznače 3:0, v druhom však René podľahne 1:3 slovenskej 1. Špánikovi. Matúško prehráva s Turekom 0:3. Pomaly sa zmierujeme že aj striebro je pekné ( čo by sme boli zaň dali pred turnajom), no za stolmi sa dejú veci. Jakub opäť exceloval zmietol zo stola Špánika 3:0 a v súbežnom zápase na vedľajšom stole motivuje Renka a ten poráža Vlačušku 3:1. Vytryskuje gejzír radosti našich hráčov domácich divákov. Nepredstaviteľné sa stáva skutočnosťou. Sme majstri Slovenska družstiev starších žiakov po dlhých 7. rokoch. Pamätníci sedeli za rozhodcovskými stolíkmi: Jožko Figeľ otec nášho úspešného reprezentanta Jakuba ( žeby sme potrebovali mať aspoň jedného Jakuba v tíme ?) a Mirka Priščáka vtedy ako hráča kde len zbieral skúsenosti dnes Matúš Zelinka a Števko Németh.
Po dekorovaní všetkých semifinalistov nasleduje spoločné fotografovanie a samozrejme pripíjame si perlivým mokom z trofeje ( nealkoholickým), čo však nevadí dospelím. Prichádza sprcha pre trénera Andreja Dzelinského, ktorému to vôbec nevadí, s deťmi si všetci vychutnávame ich radosť.
Lúčime sa so súpermi, ktorí musia skloniť hlavu pred našimi chlapcami, želáme im šťastnú cestu na západ našej krajiny. Unavení sedíme v kancelárii a nemôžeme uveriť, že je to pravda, v podvečer sa rozchádzame s vedomím, že sme prežili pekný, sviatočný a hlavne víťazný deň.
Čo dať záverom: aj v skromnejších podmienkach sa dajú vychovať dobrí hráči, hlavne kde je vôľa všetkých hráčov , trenérov a rodičov. Pre našich chlapcov je povzdudenie, že to robia dobre. Jakub a Renko hráči bez nervov, už to nie sú ustráchaní chlapci, ktorí sa boja hráča čo je pred nimi v rebríčku. Matúško a Števko ešte sa majú čo učiť, vekom sú ešte len mladší a dokonca Števko najmladší žiak. Všetci sa „šotujú“ ako Štyria mušketieri (podobnosť bielo modrej farby Lokomotivy čiste náhodná). Jednoznačne vyhráva kolektívny duch v tíme. Nikto sa na nikoho nevyvyšuje. To je predpoklad do budúcna, že stolný tenis na Lokomotíve má budúcnosť .
Roman
